Hvezdáreň


Astronomické združenie SOLAR Hvezdáreň Senec Vás srdečne víta na pozorovaní Slnka a nočnej oblohy v Senci. Hvezdáreň sa nachádza na streche Základnej školy Alberta Molnára Szencziho s vyučovacím jazykom maďarským. Do hvezdárne sa dostanete točitým schodiskom na pravej strane budovy.

 

 

Návštevné hodiny:

Podľa dohody. Nakoľko pozorovanie dennej alebo nočnej oblohy je závislé od počasia, prosím kontaktuje nás na nižšie uvedených telefónnych číslach.

Jaroslav Šimon : 0918 622 210

Klára Balogh: 0918 622 210

 

 

Vstupné:

Dobrovolné – na podporu astronomického združenia SOLAR Hvezdáreň Senec.

 

 

Poloha hvezdárne:

  • Nadmorská výška: 128m nad morom
  • Zemepisná šírka: 48°13´12,98″ N
  • Zemepisná dĺžka: 17°23´42,70″ E
  • Základná škola s VJM A. Molnára Szencziho, Nám.Alberta Molnára 2, 903 01 Senec

rekonštrukcia

Krst VLST – 17. september 2014

17. septembra 2014 členovia a priatelia združenia SOLAR Hvezdáreň Senec slávnostne pokrstili nový ďalekohľad seneckej hvezdárne. Klara Balogh slávnostne privítala hostí na tomto významnom podujatí. Riaditeľka školy, Monika Matús priblížila spoluprácu združenia a základnej školy s VJM. Bývalí riaditeľ školy, Miklós Végh porozprával začiatky vzniku hviezdne a Drahoslava Výbochová, pracovníčka Slovenskej ústrednej hvezdárne poďakovala za činnosť združenia v oblasti popularizácie astronómie. Jaroslav Šimon vo svojej prednáške priblížil obdobie rekonštrukcie a znovuzrodenia hvezdárne. Krst ďalekohľadu prebehol v symbolickom duchu, Miklós Végh a Monika Matús sa ako prvý z návštevníkov hvezdárne pozreli cez nový ďalekohľad – celú udalosť mali hostia možnosť sledovať on-line priamym prenosom z kupole hvezdárne. Po krste sa uskutočnila recepcia a hostia mali možnosť pozrieť si malú výstavu fotografii z činnosti združenia, historické fotografie, ako aj fotografie starších prístrojov hvezdárne, mali možnosť preštudovať pôvodne projektové plány hvezdárne a strojárske vykresli nového ďalekohľadu.

Fotografie: SOLAR Hvezdáreň Senec

Fotografie: Štefan Šimon

Fotografie z videa – kamera GoPro,  pomocou ktorého sme mohli premietať naživo krst VLST z kupole  počas prednášky.

James Nasmyth’S (1808-1890)

James Nasmyth 1877

Rekonštrukcia kupoly apríl / máj 2007

Nakoľko kupola, ktorú sme si prenajali v Senci, bola po rokoch nepoužívania v zlom stave, boli v nej potrebné nejaké opravy, aby bol pobyt v nej príjemnejší ako pre členov SOLAR Hvezdáreň Senec, tak aj pre laickú verejnosť, ktorej ju chceme čoskoro sprístupniť.

Tieto opravy si vzali na „triko” dvaja členovia SOLAR Hvezdáreň Senec, a ako ukazujú aj pripojené fotografie, odviedli naozaj skvelú prácu. Odstránili pôvodné spráchnivené drevené obloženie, odstránili pôvodný koberec. Opravili omietku na stenách a natreli ich modrou farbou. Taktiež dali do poriadku osvetlenie kupoly. Potom opravovali vonkajšok kupoly – upchali diery na streche, aby dážď nepoškodil prístroje. Nakoniec dali do vnútra kupoly nový koberec. Celá oprava im zabrala asi 4 – 5 týždňov.

Prvé pozorovanie v novo zariadenej kupole bolo zatmenie Saturna v máji. Kupola žiarila čistotou a aj počasie prialo astronómom, takže sa pozorovanie vydarilo.

Rekonštrukcia kupoly február 2007

17. február 2007 je pre naše združenie veľmi dôležitým dátumom. Od tohto dňa má SOLAR Hvezdáreň Senec k dispozícií kupolu na Základnej škole Alberta Molnára Szencziho v Senci. Po rekonštrukcií kupoly zahájime činnosť.

Zrodenie a znovuzrodenie hvezdárne v Senci

1979
Zrodenie seneckej Hvezdárne siaha až do roku 1979, keď vtedajší riaditeľ maďarskej základnej školy Mikuláš Végh vyslovil myšlienku „postavme si hvezdáreň“. Táto idea našla pozitívnu odozvu zo strany zväzu pracujúcich rodičov a začali hľadať odborníkov a nadšencov, ktorý bol ochotný prispieť .Najväčšiu podporu získali od 80 ročného amatéra astronóma z Bratislavy, Eleméra Kécskeia, ktorý za popularizáciu astronómie získal vyznamenanie „zaslúžilý pracovník kultúry“ zároveň venoval hvezdárni optiku na stavbu ďalekohľadu a aktívne sa zúčastňoval na prácach a poradách ohľadom projektu. Kolaudácie sa, žiaľ nedočkal lebo 15. januára 1985 zomrel. 15. novembra 1979 bola vytvorená pracovná skupina, ktorú viedol Matej Sztankó. Skupina mala za úlohu vypracovať projekt na výstavbu hvezdárne za spolupráce s Krajskou hvezdárňou v Hlohovci, s bratislavským PKO a pracovníkmi Astronomického úseku pri PKO v Bratislave začali zhromažďovať informácie na výstavbu hvezdárne. Po inšpiráciu na výstavbu sa vydali 5. júna 1980 do hvezdárne v Hlohovci a navštívili aj pozorovateľňu pri základnej škole v Sobotišti, ktorú postavil Ladislav Košinár a práve ňou sa nechali inšpirovať.

Stretnutie v Sobotišti 5. júna 1980 Ladislava Poór, Ladislav Košinár, Elemér Kécskey, Ludovít Morvay, György Sebők

Po niekoľkých prípravných stretnutiach bol 15. augusta 1981 vypracovaný projekt „Pozorovateľňa hviezd“ v ktorom bol podrobne rozpracovaný finančný plán obsahujúci stavebnú časť hvezdárne: 4,2m širokú a 2,5m vysokú kupolu umiestnenú na 1m vysoký múr a ďalekohľad s montážou. Suma plánovaného rozpočtu bola 153 500 Kčs.

Po niekoľkých prípravných stretnutiach bol 15. augusta 1981 vypracovaný projekt „Pozorovateľňa hviezd“ v ktorom bol podrobne rozpracovaný finančný plán obsahujúci stavebnú časť hvezdárne: 4,2m širokú a 2,5m vysokú kupolu umiestnenú na 1m vysoký múr a ďalekohľad s montážou. Suma plánovaného rozpočtu bola 153 500 Kčs.

Všetko prebehlo pod dohľadom Juraja Kovačiča a odborných pracovníkov fabriky Montostroj Senec, ktorý ju vyrobili. V novembri 1982 boli ukončené exteriérové práce kupoly, ktorej návrh a projekt vypracoval František Szabó a kompletné projektantské práce zabezpečil Ing. Ladislav Arbet.

Prvé neoficiálne nočné pozorovanie prebehlo 21. decembra 1982 cez ďalekohľad, ktorý z bratislavského PKO zapožičal Juraj Šebök. Prvý krát sa nad Sencom pomocou elektromotoru kupola roztočila 15. júna 1983 mechanické časti pohonu kupoly ako aj vidlicovú paralaktickú montáž vyrábal Ľudovít Morvay v dielňach seneckých vodárni. Na stavbe ďalekohľadu Fritzovho šikmého typu ďalej pokračoval optik Matej Sztankó vo svojej domácej dielni.

Ďalekohľad mal priemer zrkadla 220mm, ohnisko dlhé 2300mm bolo odklonené pomocou 128mm zrkadla do okuliarového výťahu ukončeného revolverovým nadstavcom s tromi okulármi: 17, 20 a 27mm. Posledné dokončenie ďalekohľadu, nastavenie montáže a zjustovanie sa konalo 8. februára a prvé svetlo ním prešlo 12. februára 1986 pri pozorovaní Mesiaca. Matej Sztankó ako kolega Eleméra Kécskeia pracoval v Meopte Bratislava a vo svojom voľnom čase konštruoval astronomické ďalekohľady. Vyrobil aj ďalekohľady pre hvezdárne v Žiline a Hurbanove.

Kolaudácia 14. február 1986.

Slávnostné otvorenie a kolaudácia hvezdárne sa uskutočnila na počesť XVII. zjazdu komunistickej strany 14. februára 1986. Za účasti televízie sa na nej zišli nielen tí, ktorý pracovali a obetovali svoj voľný čas, ale aj inžinier Štefan Pinter, doktor prírodných vied z Geomagnetického observatória v Hurbanove. V skutočnosti sa hodnota celej pozorovateľne vyšplhala na 345 000 Kčs. Na výstavbe hvezdárne odpracovali rodičia, obyvatelia mesta a učiteľský zbor skoro 10 000 h. Žiaľ, zhodou niekoľkých nešťastných náhod sa ku koncu roku 1986 prestala kupola hvezdárne otáčať a neskôr došlo aj k poškodeniu optických častí ďalekohľadu čo viedlo k rozplynutiu budovateľského ducha a hvezdáreň sa prestala používať. Ani to však neodradilo vtedajšiu učiteľku pani Jankoovú s manželom, ktorá počas svojho pôsobenia na škole v rokoch 1986 – 2002 viedla astronomický krúžok pre deti.

Elemír Kécskey, Ilona Jankó, Pál Jankó

Krúžok

Dnes sa už nikto nedozvie co bolo presnou príčinou úpadku seneckej hvezdárne jediné čo vieme je, že do roku 2007 už len chátrala.

Hvezdáreň v roku 1982

2007

Znovuzrodenie seneckej hvezdárne sa začalo v decembri 2006 keď jeden z členov združenia SOLAR Hvezdáreň Senec pri ceste zo Senca viezol stopára na Zochovu chatu v oblasti Modra – Piesok. Popri bežnom rozhovore dvoch neznámych ľudí a striedaní tém sa spomenula aj astronómia a vtedy stopár spomenul: „v Senci je hvezdáreň, ale nikdy som ju nevidel otvorenú“. Táto informácia bola hlavným impulzom pre členov astronomického združenia SOLAR Hvezdáreň Senec a v januári 2007 navštívili Základnú školu s VJM Alberta Molnára Szencziho.

Myšlienka rekonštrukcie astronomickej kupole a nadšenie s ktorým prišli vtedajšieho riaditeľa Mgr. Zoltána Metznera presvedčilo a 15.2.2007 sa dohodli na spolupráci. Hlavnými bodmi spolupráce bolo užívanie priestorov astronomického kabinetu a kupole, postupná rekonštrukcia hvezdárne a spustenie astronomického krúžku pre deti seneckých základných škôl. Rekonštrukcia kupole na seba nenechala dlho čakať a po niekoľkých brigádach sa zo zaprášenej, zatekajúcej a schátralej kupole opäť stala funkčná hvezdárnička. Po rekonštrukcii sa už v lete 2007 zahájili prvé pozorovania nočnej oblohy pre verejnosť a od začiatku nového školského roku spustili astronomický krúžok pre deti seneckých základných škôl.

Spočiatku boli na hvezdárni inštalované ďalekohľady patriace členom združenia ale v roku 2009, ktorý sa niesol v znamení Medzinárodného roku astronómie vyhlásila Agentúra na podporu výskumu a vývoja výzvu na predkladanie projektov LPP na podporu ľudského potenciálu v oblasti výskumu, vývoja a popularizácia vedy. Vďaka tejto výzve združenie SOLAR Hvezdáreň Senec v spolupráci s mestom Senec a Základnou školou s VJM Alberta Molnára Szencziho vypracovalo spoločný projekt „Hvezdáreň a planetárium Senec“ LPP-0302-09. Získalo tak prostriedky na rozvoj a znovuzrodenie seneckej hvezdárne. Časť prostriedkov z projektu bola použitá na nákup hlavného prístroja hvezdárne ďalekohľadu Newton 254/1200 na astronomickej montáži EQ6, špeciálneho ďalekohľadu LUNT 60 na pozorovanie Slnka v úzkom spektre H-alfa, vďaka ktorému je možné pozorovať aktívne úkazy ako sú erupcie a protuberancie. Päť menších ďalekohľadov DOBSON 200/1200 pre deti astronomického krúžku a meteorologickú stanicu WMR 928 MX s počítačovou zostavou na sťahovanie aktuálnych dát počasia a ovládanie astronomickej montáže.

Ďalšie finančné prostriedky boli použité na financovanie projektu Astroškola, počas ktorého členovia združenia navštevujú školské a predškolské zariadenia seneckého okresu za účelom pozorovania nočnej oblohy a denného pozorovania Slnka. Ďalšou časťou projektu bolo financovanie Astroprednášok a vydanie slovenského prekladu knižky Hviezdny atlas k malým ďalekohľadom, ktorého autorom je maďarský amatérsky astronóm, Péter Vizi. V náklade 500 ks nepredajnej edície boli tieto knižky venované členom združenia, účastníkom astronomického krúžku, prednášok, hvezdárňam a astronomickým klubom na Slovensku. Multimediálna učebňa na Základnej škole s VJM Alberta Molnára Szencziho sa počas obdobia trvania projektu stala dejiskom pútavých astronomických prednášok. Nie len Senčania si mohli vypočuť prednášky z rôznych vedných odborov astronómie, kozmológie, geológie v podaní odborníkov zo Slovenských hvezdárni a univerzity Komenského, ale aj vypočuť zážitky slovenského kozmonauta Ing. I. Bellu.

Prednáška prvého slovenského kozmonauta na hvezdárni, I. Bellu 23.11.2011

Samozrejme sa nezabudlo ani na astronómov amatérov z iných združení, ktorý mali tiež možnosť odprednášať svoje prednášky pred zvedavým publikom. Aj v dnešnej dobe združenie SOLAR Hvezdáreň Senec a jeho členovia naďalej pokračujú v rozbehnutých projektoch a aj keď nevedomky po štvrť storočí sa štyri hlavné ciele, ktoré boli spomenuté už v roku 1986 v metodických pokynoch pre „Vznik a význam školskej astronomickej pozorovateľne“ nezmenili:

  1. Vo výchovno-vyučovacom procese = Projekt Astroškola.
  2. Činnosť krúžkov = Astronomický krúžok pre deti Seneckých škôl.
  3. Šírenie vedeckého svetonázoru = Pozorovania pre verejnosť a Astroprednášky.
  4. Činnosť pozorovateľskej sekcie = Pozorovania Slnka a jeho zatmení.

Napriek odstupu času, zmene politického podnebia a aj samotných ľudí si hvezdáreň opäť získala svoju funkčnosť a krásu vďaka ľudskej túžbe po poznaní, ktorá je večná.

Stretnutie väčšiny zakladateľov hvezdárne 6. január 2011 Pál Jankó, Matej Sztankó, Juraj Šebök, Klára Baloghová, Matúš Rudolf, Jaroslav Šimon, Ilona Jankó, Jozef Algayer, Mikuláš Végh, Tibor Morvay syn Ľudovíta Morvaya

Časopis KOZMOS, číslo 3 – Jún-Júl 2012, ročník 43