Na oblohe


Kalendár astronomických úkazov na aktuálny mesiac


Február  2024.

Viditeľnosť planét:

Merkúr:  na začiatku mesiaca planétu môžeme vidieť blízko juhovýchodného obzoru. 1. februára vychádza trištvrte hodinu pred Slnkom, ale o pár dní neskôr sa stratí v rannom svetle. 28. februára je v hornej konjunkcií so Slnkom.

Venuša:  planétu vidieť ako jagavý, biely objekt na rannej oblohe pred východom Slnka, jej viditeľnosť sa veľmi rýchlo zhoršuje a ku koncu mesiaca vychádza necelú hodinu pre Slnkom. Jasnosť -3,9mag, priemer sa zmení z 12,3“ na 11,1“, fáza z 0,86 na 0,91.

Mars:  pohybuje sa dopredu v súhvezdí Strelec (Sagittarius), od 13 februára v súhvezdí Kozorožec (Capricornus). V polovici mesiaca môžeme skúsiť pohľadať planétu nad juhovýchodným obzorom pred východom Slnka – na pozorovanie planéty však nie sú vhodné podmienky kvôli sklone ekliptiky. Jasnosť sa zmení z 1,3mag na 1,2mag, viditeľný priemer zo 4,0“ na 4,2“.

Jupiter:  pohybuje sa dopredu v súhvezdí Baran (Aries). Planéta  je jasnou, žltkastou ozdobou večernej oblohy a zapadá okolo polnoci. Jasnosť -2,3mag, priemer 38“.

Saturn:  pohybuje sa dopredu v súhvezdí Vodnár (Aquarius). Na začiatku mesiaca planétu ešte nájdeme na večernej oblohe po západe Slnka, ale postupne sa stratí vo večernom šere. 28. februára je v konjunkcií so Slnkom. Jasnosť 1,0mag, priemer 15,5“  .

Urán:  pohybuje sa dopredu v súhvezdí Baran (Aries). Zapadá okolo polnoci.

Neptún:  pohybuje sa dopredu v súhvezdí Ryby (Pisces). Na začiatku mesiaca je ešte pozorovateľný vo večernom šere.


Konjunkcie – február 2024

03. 02. 00 h 18 min Posledná štvrť.
09. 02. 23 h 29 min Nov.
10. 02. 19 h 50 min Mesiac v perigeu.
16. 02. 16 h 02 min Posledná štvrť.
24. 02. 13 h 30 min Spln.
25. 02. 16 h 00 min Mesiac v apogeu.
28. 02. 09 h 21 min Merkúr v hornej konjunkcií so Slnkom.
28. 02. 22 h 19 min Saturn v konjunkcií so Slnkom.

Meteorické roje:

 


Zaujímavosti:

 

29. február

 

Rok 2024 je priestupný – podľa pravidla, každý štvrtý rok je priestupný.

Dĺžka dňa je daná rotáciou Zeme okolo svojej osi, dĺžka roka zas obehom okolo Slnka. Medzi týmito číslami, nie je celočíselný pomer. Kalendárny rok má síce 365 dní, no obeh okolo Slnka trvá trochu viac. Os Zeme, ktorá okrem iného definuje ročné obdobia, sa mierne otáča. Vo výsledku tak trvá tzv. tropický rok, teda obdobie napr. od letného slnovratu po ďalší letný slnovrat, zhruba 365.2421871 dní.

Gregoriánska reforma sa snažila zosúladiť počet dní v roku s dĺžkou (astronomického) solárneho roku, vkladá sa každý štvrtý rok za deň 28. február ešte jeden doplnkový deň, 29. február. Takýto rok sa potom nazýva prestupný. Je to každý rok, ktorý je bezo zvyšku deliteľný štyrmi. Prestupný je teda rok 2016, 2020, neprestupný rok 2017, 2018, 2019, 2021 atď.

Ak by sme nemali priestupné roky a rok by mal iba 365 dní, tak by to chýbalo. Každý štvrtý rok pridáme jeden deň, lebo priemerná dĺžka dňa je zhruba 365.25.

Keďže však takéto pridávanie nie je úplne presné, inak je tomu s rokmi, ktoré sú deliteľné 100 (teda označujúce storočia, napr. 1800, 1900, 2000). Pre tie platí nasledujúce pravidlo: Rok označujúci storočie je prestupný iba vtedy, keď je násobkom čísla 400, inak je neprestupný. Teda roky 1700, 1800, 1900, 2100 atď. nie sú prestupné, ale roky 1600, 2000, 2400 prestupné sú.

 


Zdroj: internet, astronomická ročenka

UT – universal time

SEČ – stredoeurópsky čas

LSEČ – letný stredoeurópsky čas