„Kozmický súboj“: astronómovia pozorujú dvojicu galaxií pri bitke v hlbokom vesmíre

eso2509 — Tlačová správa

„Kozmický súboj“: astronómovia pozorujú dvojicu galaxií pri bitke v hlbokom vesmíre

21. máj 2025

Astronómovia boli prvýkrát svedkami prudkej kozmickej kolízie, pri ktorej jedna galaxia preniká intenzívnym žiarením do druhej. Tieto výsledky – publikované dnes v časopise Nature – ukazujú, že toto žiarenie tlmí schopnosť zranenej galaxie tvoriť nové hviezdy. Táto nová štúdia kombinuje pozorovania z ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) na Európskom južnom observatóriu (ESO) i ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array) a odhaľuje všetky detaily tejto nemilosrdnej galaktickej bitky.

Vo vzdialených hlbinách vesmíru sa dve galaxie ocitajú v napínavom boji. Znova a znova sa k sebe približujú rýchlosťou 500 km/s na prudkom kolíznom kurze, aby si zasadili len letmý úder a potom sa stiahli a pripravili na ďalšie kolo. „Preto tento systém nazývame ‚kozmickým súbojom‘,“ hovorí spoluvedúci štúdie Pasquier Noterdaeme, výskumník z IAP (Institut d’Astrophysique de Paris) a FCLA (French-Chilean Laboratory for Astronomy) v Čile, a prirovnáva ho k stredovekému športu. Títo galaktickí rytieri však nie sú práve rytiersky a jeden z nich má veľmi neférovú výhodu: používa kvazar, oštep žiarenia, ktorým svojho protivníka prebodne.

Kvazary sú jasné jadrá niektorých vzdialených galaxií, ktoré sú poháňané supermasívnymi čiernymi dierami a uvoľňujú obrovské množstvo žiarenia. Kvazary aj splynutie galaxií bývali oveľa častejšie, objavovali sa častejšie v prvých miliardách rokov vesmíru, takže cez ich pozorovanie astronómovia nazerajú do vzdialenej minulosti pomocou výkonných teleskopov. Svetlo z tohto „vesmírneho súboja“ k nám dorazilo až po viac ako 11 miliardách rokov, takže ho vidíme také, aké bolo v čase, keď bol vesmír starý len 18 % svojho súčasného veku.

„Tu vidím prvýkrát priamy vplyv žiarenia kvazaru na vnútornú štruktúru plynu v inak pravidelnej galaxii,“ vysvetľuje spoluvedúci štúdie Sergej Balašev, ktorý je vedeckým pracovníkom Ioffeho inštitútu v ruskom Petrohrade. Nové pozorovania naznačujú, že žiarenie uvoľnené kvazarom narúša oblaky plynu a prachu v pravidelnej galaxii a zanecháva za sebou iba najmenšie a najhustejšie oblasti. Tieto oblasti sú pravdepodobne príliš malé na to, aby v nich mohli vznikať hviezdy, takže v poranenej galaxii zostáva menej hviezdnych jaslí a ona samotná prechádza dramatickou premenou.

Táto galaktická obeť však nie je jediná, ktorá prechádza zmenami. Balašev vysvetľuje: „Predpokladá sa, že tieto zlúčenia privádzajú obrovské množstvo plynu k supermasívnym čiernym dieram, ktoré sa nachádzajú v centrách galaxií.“ V kozmickom súboji sa nové zásoby paliva dostávajú na dosah čiernej diery poháňajúcej kvazar. Keď sa čierna diera nasýti, môže kvazar pokračovať vo svojom ničivom útoku.

Táto štúdia bola vykonaná pomocou ALMA a prístroja X-shooter na VLT ESO, ktoré sa nachádzajú v čilskej púšti Atacama. Vysoké rozlíšenie ALMA pomohlo astronómom jasne rozlíšiť obe splývajúce galaxie, ktoré sú tak blízko pri sebe, že pri predchádzajúcich pozorovaniach vyzerali ako jeden objekt. Pomocou prístroja X-shooter vedci analyzovali svetlo kvazaru pri prechode bežnou galaxiou. To umožnilo výskumníkom študovať, ako táto galaxia v tomto kozmickom súboji trpí žiarením kvazaru.

Pozorovanie pomocou väčších a výkonnejších ďalekohladov by mohla o podobných zrážkach odhaliť viac. Ako hovorí Noterdaeme, ďalekohľad, ako je ELT (Extremely Large Telescope) ESO, „nám určite umožní posunúť vpred naše chápanie tohto i ďalších systémov, aby sme lepšie pochopili vývoj kvazarov a ich vplyv na hostiteľské a blízke galaxie.“


More information:

This research was presented in a paper to appear in Nature titled “Quasar radiation transforms the gas in a merging companion galaxy.” (doi: 10.1038/s41586-025-08966-4)

The team is composed of S. Balashev (Ioffe Institute, St Petersburg, Russia), P. Noterdaeme (Institut d’Astrophysique de Paris, Paris, France [IAP] & French-Chilean Laboratory for Astronomy [FCLA], Chile), N. Gupta (Inter-University Centre for Astronomy, Pune, India [IUCAA]), J.K. Krogager (Université Lyon I, Lyon, France & FCLA), F. Combes (Collège de France, Paris, France), S. López (Universidad de Chile [UChile]), P. Petitjean (IAP), A. Omont (IAP), R. Srianand (IUCAA), and R. Cuellar (UChile).

The Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA), an international astronomy facility, is a partnership of ESO, the U.S. National Science Foundation (NSF) and the National Institutes of Natural Sciences (NINS) of Japan in cooperation with the Republic of Chile. ALMA is funded by ESO on behalf of its Member States, by NSF in cooperation with the National Research Council of Canada (NRC) and the National Science and Technology Council (NSTC) in Taiwan and by NINS in cooperation with the Academia Sinica (AS) in Taiwan and the Korea Astronomy and Space Science Institute (KASI). ALMA construction and operations are led by ESO on behalf of its Member States; by the National Radio Astronomy Observatory (NRAO), managed by Associated Universities, Inc. (AUI), on behalf of North America; and by the National Astronomical Observatory of Japan (NAOJ) on behalf of East Asia. The Joint ALMA Observatory (JAO) provides the unified leadership and management of the construction, commissioning and operation of ALMA.

The European Southern Observatory (ESO) enables scientists worldwide to discover the secrets of the Universe for the benefit of all. We design, build and operate world-class observatories on the ground — which astronomers use to tackle exciting questions and spread the fascination of astronomy — and promote international collaboration for astronomy. Established as an intergovernmental organisation in 1962, today ESO is supported by 16 Member States (Austria, Belgium, Czechia, Denmark, France, Finland, Germany, Ireland, Italy, the Netherlands, Poland, Portugal, Spain, Sweden, Switzerland and the United Kingdom), along with the host state of Chile and with Australia as a Strategic Partner. ESO’s headquarters and its visitor centre and planetarium, the ESO Supernova, are located close to Munich in Germany, while the Chilean Atacama Desert, a marvellous place with unique conditions to observe the sky, hosts our telescopes. ESO operates three observing sites: La Silla, Paranal and Chajnantor. At Paranal, ESO operates the Very Large Telescope and its Very Large Telescope Interferometer, as well as survey telescopes such as VISTA. Also at Paranal ESO will host and operate the Cherenkov Telescope Array South, the world’s largest and most sensitive gamma-ray observatory. Together with international partners, ESO operates ALMA on Chajnantor, a facility that observes the skies in the millimetre and submillimetre range. At Cerro Armazones, near Paranal, we are building “the world’s biggest eye on the sky” — ESO’s Extremely Large Telescope. From our offices in Santiago, Chile we support our operations in the country and engage with Chilean partners and society.


Contacts

Pasquier Noterdaeme
Institut d’Astrophysique de Paris
Paris, France
Tel: +33 1 44 32 81 65
Email: noterdaeme@iap.fr

Sergei Balashev
Ioffe Institute
St Petersburg, Russia
Tel: +7 921 970 2553
Email: s.balashev@gmail.com

Bárbara Ferreira
ESO Media Manager
Garching bei München, Germany
Tel: +49 89 3200 6670
Cell: +49 151 241 664 00
Email: press@eso.org


Pôvodný článok: https://www.eso.org/public/news/eso2509/