Nová analýza ESO potvrdzuje vážne škody spôsobené priemyselným komplexom plánovaným v blízkosti Paranalu

eso2506 — Tlačová správa

Nová analýza ESO potvrdzuje vážne škody spôsobené priemyselným komplexom plánovaným v blízkosti Paranalu

17. marec 2025

Európske južné observatórium (ESO) vykonalo hĺbkovú technickú analýzu vplyvu megaprojektu INNA na zariadenie observatória Paranal v Čile – a výsledky sú alarmujúce. Analýza ukazuje, že INNA by zvýšila svetelné znečistenie nad Veľmi veľkým ďalekohľadom (VLT) najmenej o 35 % a nad južným stanovišťom observatória Čerenkovovej teleskopickej sústavy (CTAO-South) o viac ako 50 %. INNA by tiež zvýšila turbulencie vzduchu v oblasti, čo by ďalej zhoršilo podmienky pre astronomické pozorovania, zatiaľ čo vibrácie spôsobené projektom by mohli vážne narušiť fungovanie niektorých astronomických zariadení, ako je extrémne veľký teleskop (ELT) na observatóriu Paranal.

V januári ESO verejne upozornila na hrozbu, ktorú pre najtemnejšiu a najjasnejšiu oblohu na svete, oblohu observatória ESO Paranal, predstavuje priemyselný megaprojekt INNA. Tento projekt – realizovaný spoločnosťou AES Andes, dcérskou firmou americkej energetickej spoločnosti AES Corporation – zahŕňa niekoľko energetických a spracovateľských zariadení, ktoré sa rozkladajú na ploche väčšej ako 3 000 hektárov, teda na ploche malého mesta. Jeho plánované umiestnenie sa nachádza len niekoľko kilometrov od ďalekohľadov Paranal.

Predbežná analýza vykonaná v tom čase ukázala, že vzhľadom na svoju veľkosť a blízkosť k Paranalu predstavoval projekt INNA značné riziko pre astronomické pozorovania. Teraz podrobná technická analýza potvrdila, že dopad INNA by bol zničujúci a nezvratný.

Oslepujúce svetelné znečistenie

Podľa novej podrobnej analýzy by priemyselný komplex zvýšil svetelné znečistenie nad VLT, ktorý je od plánovanej lokality INNA vzdialený asi 11 km, najmenej o 35 % nad súčasnú základnú úroveň umelého osvetlenia. Pri ďalšom zariadení na Paranale, ELT ESO, by sa svetelné znečistenie nad ním zvýšilo minimálne o 5 %. Toto zvýšenie už predstavuje úroveň rušenia nezlučiteľnú s podmienkami požadovanými pre astronomické pozorovania svetovej úrovne. Najvýraznejší vplyv by to malo na oblohu nad CTAO-South, ktoré sa nachádza iba 5 km od INNA, kde by sa svetelné znečistenie zvýšilo najmenej o 55 %[1].

„So svetlejšou oblohou výrazne obmedzíme našu schopnosť priamo detegovať exoplanéty podobné Zemi, pozorovať slabé galaxie a dokonca monitorovať asteroidy, ktoré by mohli znamenať hrozbu pre našu planétu,“ hovorí Itziar de Gregorio-Monsalvo, zástupca ESO v Čile. „Staviame najväčšie a najvýkonnejšie ďalekohľady na najlepšom mieste na Zemi pre astronómiu, aby sme astronómom na celom svete umožnili vidieť to, čo ešte nikto nikdy nevidel. Svetelné znečistenie z projektov, ako je INNA, nielenže bráni výskumu, ale tiež nám kradne náš spoločný pohľad na vesmír.“

Pri technickej analýze sa spojila skupina odborníkov pod vedením prevádzkového riaditeľa ESO Andreasa Kaufera sily s Martinom Aubé, popredným svetovým odborníkom na jas oblohy na astronomických stanovištiach, a vykonal simulácie s využitím najmodernejších modelov svetelného znečistenia. Ako vstupné údaje boli pri simuláciách použité verejne dostupné informácie, ktoré poskytla spoločnosť AES Andes pri predložení projektu na posúdenie vplyvu na životné prostredie a podľa ktorých bude komplex osvetlený viac ako 1000 svetelnými zdrojmi.

„Údaje o svetelnom znečistení, ktoré uvádzame, predpokladajú, že v rámci projektu budú inštalované najmodernejšie dostupné svietidlá spôsobom, ktorý minimalizuje svetelné znečistenie. Obávame sa však, že súpis svetelných zdrojov plánovaný spoločnosťou AES nie je úplný a vhodný na daný účel. V takom prípade by naše už aj tak alarmujúce výsledky podhodnotili potenciálny dopad projektu INNA na jas oblohy na Paranale,“ vysvetľuje Kaufer.

Dodáva, že výpočty predpokladajú podmienky jasnej oblohy. „Predpokladá sa ešte horšie svetelné znečistenie, ak by sme uvažovali o zamračenej oblohe,“ hovorí. „Zatiaľ čo je Paranal väčšinu roka bez mrakov, mnohé astronomické pozorovania je možné stále vykonávať aj cez tenké cirry – a v tomto prípade je efekt svetelného znečistenia zosilnený, pretože okolité umelé svetlá silne odrážajú oblaky.“

Turbulencie pred nami

Technická analýza sa zaoberala ďalšími vplyvmi projektu, ako je zvýšenie atmosférických turbulencií, účinky vibrácií na citlivé vybavenie ďalekohľadu a znečistenie citlivej optiky ďalekohľadu prachom počas výstavby. Všetky tieto faktory by ďalej prehĺbili vplyv projektu INNA na možnosti astronomických pozorovaní na Paranalu.

Okrem tmavej a jasnej oblohy je observatórium Paranal najideálnejším miestom pre astronómiu na svete aj vďaka mimoriadne stabilnej a stálej atmosfére – má to, čo astronómovia nazývajú vynikajúce pozorovacie podmienky alebo veľmi nízke „mihotanie“ astronomických objektov spôsobené turbulenciami v zemskej atmosfére. V prípade projektu INNA by sa najlepšie pozorovacie podmienky mohli zhoršiť až o 40 %, najmä kvôli turbulenciám vzduchu spôsobeným veternými turbínami projektu.

Ďalšou obavou je vplyv vibrácií spôsobených INNA na interferometer VLT (VLTI) a ELT, ktoré sú extrémne citlivé na mikroseizmický šum. Technická analýza ukazuje, že veterné turbíny INNA by mohli spôsobiť zvýšenie týchto mikrovibrácií zeme, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby narušilo prevádzku týchto dvoch popredných svetových astronomických zariadení. Problematický je aj prach počas výstavby, ktorý sa usadzuje na zrkadlách ďalekohľadov a bráni im vo výhľade.

„Tieto poruchy dohromady vážne ohrozujú súčasnú i dlhodobú životaschopnosť Paranalu ako svetového lídra v astronómii, spôsobujú stratu kľúčových objavov o vesmíre a ohrozujú strategickú výhodu Čile v tejto oblasti,“ hovorí de Gregorio-Monsalvo. „Jediným spôsobom, ako zachrániť nedotknutú oblohu v Paranale a ochrániť astronómiu pre budúce generácie, je premiestnenie komplexu INNA.“

Okrem toho infraštruktúra INNA by mohla podporiť aj centrálny priemyselný rozvoj v oblasti, čo by mohlo zmeniť Paranal na nepoužiteľné miesto pre astronomické pozorovania najvyššej úrovne.

„ESO a jej členské štáty plne podporujú energetickú dekarbonizáciu. Čile by sa podľa nás nemalo rozhodovať medzi hosťovaním najvýkonnejších astronomických observatórií a rozvojom projektov zelenej energie. Obe krajiny vyhlásila za strategické priority a sú plne kompatibilné – ak sú rôzne zariadenia umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od seba,“ hovorí generálny riaditeľ ESO Xavier Barcons.

Proces zapojenia občanov

Úplná technická správa bude predložená čilským orgánom ešte tento mesiac v rámci procesu účasti občanov na posudzovaní vplyvov projektu INNA na životné prostredie a bude zverejnená pred uplynutím lehoty 3. apríla 2025. Okrem tejto tlačovej správy ESO s predstihom zverejňuje zhrnutie správy.

„Sme nesmierne vďační za podporu, ktorú sme dostali od čílskej a celosvetových vedeckej komunite a od našich členských štátov ESO. Ďakujeme aj čilským úradom za to, že sa touto záležitosťou zaoberali. Sme viac ako kedykoľvek predtým odhodlaní spolupracovať na ochrane nenahraditeľnej oblohy nad Paranal,“ uzatvára Barcons.

Poznámky

[1] Základné úrovne sa vzťahujú k aktuálnemu jasu umelej oblohy spôsobenému umelým osvetlením. Výpočty jasu oblohy boli vykonané vo viditeľnom svetle (vo filtri V so stredom na 550 nm) a za predpokladu smeru pozorovania 45 stupňov nad obzorom smerom na juh.


More information:

The European Southern Observatory (ESO) enables scientists worldwide to discover the secrets of the Universe for the benefit of all. We design, build and operate world-class observatories on the ground — which astronomers use to tackle exciting questions and spread the fascination of astronomy — and promote international collaboration for astronomy. Established as an intergovernmental organisation in 1962, today ESO is supported by 16 Member States (Austria, Belgium, Czechia, Denmark, France, Finland, Germany, Ireland, Italy, the Netherlands, Poland, Portugal, Spain, Sweden, Switzerland and the United Kingdom), along with the host state of Chile and with Australia as a Strategic Partner. ESO’s headquarters and its visitor centre and planetarium, the ESO Supernova, are located close to Munich in Germany, while the Chilean Atacama Desert, a marvellous place with unique conditions to observe the sky, hosts our telescopes. ESO operates three observing sites: La Silla, Paranal and Chajnantor. At Paranal, ESO operates the Very Large Telescope and its Very Large Telescope Interferometer, as well as survey telescopes such as VISTA. Also at Paranal ESO will host and operate the Cherenkov Telescope Array South, the world’s largest and most sensitive gamma-ray observatory. Together with international partners, ESO operates ALMA on Chajnantor, a facility that observes the skies in the millimetre and submillimetre range. At Cerro Armazones, near Paranal, we are building “the world’s biggest eye on the sky” — ESO’s Extremely Large Telescope. From our offices in Santiago, Chile we support our operations in the country and engage with Chilean partners and society.


Contacts

Francisco Rodríguez
ESO Media Relations Officer
Santiago, Chile
Tel: +56 2 2463 3151
Email: francisco.rodriguez@eso.org

Bárbara Ferreira
ESO Media Manager
Garching bei München, Germany
Tel: +49 89 3200 6670
Email: press@eso.org


Pôvodný článok: https://www.eso.org/public/news/eso2506/