Extrémne nadzvukové vetry namerané na planéte mimo našej slnečnej sústavy

eso2502 — Tlačová správa

Extrémne nadzvukové vetry namerané na planéte mimo našej slnečnej sústavy

21. január 2025

Astronómovia objavili extrémne silné vetry, ktoré dujú okolo rovníka obrovskej exoplanéty WASP-127b. Vetry dosahujúce rýchlosť až 33 000 km/h tvoria najrýchlejšie prúdenie svojho druhu, aké kedy bolo na planéte namerané. Objav sa uskutočnil pomocou veľmi veľkého ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) na Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile a poskytuje jedinečný pohľad na poveternostnú situáciu vzdialeného sveta.

Tornáda, cyklóny a hurikány spôsobujú na Zemi spúšť, ale vedci teraz objavili planetárne vetry úplne iného rozsahu, ďaleko mimo našej Slnečnej sústavy. Od svojho objavu v roku 2016 skúmajú astronómovia počasie obrovského plynového obra WASP-127b, ktorý sa nachádza viac ako 500 svetelných rokov od Zeme. Planéta je síce o niečo väčšia ako Jupiter, ale má len zlomok jeho hmotnosti, vďaka čomu je „nafúknutá“. Medzinárodnému tímu astronómov sa teraz podaril nečakaný objav: na planéte zúria nadzvukové vetry.

„Časť atmosféry tejto planéty sa k nám pohybuje vysokou rýchlosťou, zatiaľ čo iná časť sa od nás rovnakou rýchlosťou vzďaľuje,“ hovorí Lisa Nortmann, výskumníčka z univerzity v nemeckom Göttingene a hlavná autorka štúdie. „Tento signál nám ukazuje, že okolo rovníka planéty prúdi veľmi rýchly nadzvukový vietor.“

Pri rýchlosti 9 km za sekundu (čo je takmer neuveriteľných 33 000 km/h) sa prúdový vietor pohybuje takmer šesťnásobnou rýchlosťou, než ako rotuje planéta [1]. „To je niečo, čo sme doposiaľ nevideli,“ hovorí Nortmann. Ide o najrýchlejší prúd vetra , aký bol kedy nameraný, ktorý obteká planétu. Pre porovnanie, najrýchlejší vietor, ktorý bol kedy v Slnečnej sústave nameraný, bol nameraný na Neptúne a pohyboval sa rýchlosťou „iba“ 0,5 km za sekundu (1800 km/h).

Skupina, ktorej výskum bol nedávno publikovaný v časopise Astronomy & Astrophysics, zmapovala počasie a zloženie planéty WASP-127b pomocou prístroja CRIRES+ na ďalekohľade VLT ESO. Meraním toho, ako svetlo hostiteľskej hviezdy prechádza hornými vrstvami atmosféry planéty, sa im podarilo určiť jej zloženie. Ich výsledky potvrdili prítomnosť vodnej pary a molekúl oxidu uhoľnatého v atmosfére planéty. Keď však výskumníci sledovali rýchlosť pohybu tohto materiálu v atmosfére, pozorovali – na svoje prekvapenie – dvojitý vrchol, ktorý naznačuje, že jedna strana atmosféry sa pohybuje veľkou rýchlosťou smerom k nám a druhá od nás. Vedci dospeli k záveru, že tento nečakaný výsledok by vysvetľovali silné prúdové vetry okolo rovníka.

Pri ďalšom zostavovaní mapy počasia výskumníci tiež zistili, že póly sú chladnejšie ako zvyšok planéty. Existuje aj mierny teplotný rozdiel medzi rannou a večernou stranou WASP-127b. „To ukazuje, že planéta má komplexný charakter počasia rovnako ako Zem a ďalšie planéty našej sústavy“, dodáva Fei Yan, spoluautor štúdie a profesor na Čínskej vedecko-technickej univerzite.

Výskum exoplanét sa rýchlo rozvíja. Ešte pred niekoľkými rokmi mohli astronómovia merať iba hmotnosť a polomer planét mimo Slnečnej sústavy. Dnes už ďalekohľady, ako je VLT ESO, umožňujú vedcom mapovať počasie na týchto vzdialených svetoch a analyzovať ich atmosféry. „Pochopenie dynamiky týchto exoplanét nám pomáha skúmať mechanizmy, ako je redistribúcia tepla a chemické procesy, čo zlepšuje naše chápanie vzniku planét a potenciálne objasní pôvod našej vlastnej Slnečnej sústavy,“ hovorí David Cont z Mníchovskej univerzity v Nemecku a spoluautor článku.

Je zaujímavé, že v súčasnej dobe môžu podobné štúdie vykonávať iba pozemné observatóriá, pretože prístroje, ktoré sú v súčasnosti na vesmírnych teleskopoch, nemajú potrebnú presnosť merania rýchlostí. Ďalekohľad ELT (Extremely Large Telescope) ESO, ktorý sa momentálne stavia v blízkosti VLT v Čile, a jeho prístroj ANDES umožní vedcom ponoriť ešte hlbšie do výskumu vývoja počasia na vzdialených planétach. „To znamená, že pravdepodobne dokážeme rozlíšiť ešte jemnejšie detaily vzorcov vetra a rozšíriť tento výskum na menšie, kamenné planéty,“ uzatvára Nortmann.

Poznámky:

[1] Skupina síce priamo nezmerala rýchlosť rotácie planéty, ale predpokladá, že WASP-127b je slapovo viazaná. To znamená, že planéte trvá rovnako dlho, než sa otočí okolo svojej osi, ako obieha okolo svojej hviezdy. Keď vedci vedia, aká je planéta veľká a ako dlho jej trvá obeh okolo hviezdy, môžu odvodiť, ako rýchlo rotuje.


More information:

This research was presented in the paper, „CRIRES+ transmission spectroscopy of WASP-127b. Detection of the resolved signatures of a supersonic equatorial jet and cool poles in a hot planet“, published today in Astronomy & Astrophysics (doi: 10.1051/0004-6361/202450438).

The team is composed of L. Nortmann (Institut für Astrophysik und Geophysik, Georg-August-Universität, Göttingen, Germany [IAG]), F. Lesjak (IAG), F. Yan (Department of Astronomy, University of Science and Technology of China, Hefei, China), D. Cont (Universitäts-Sternwarte, Fakultät für Physik, Ludwig-Maximilians-Universität München, Germany; Exzellenzcluster Origins, Garching, Germany), S. Czesla (Thüringer Landessternwarte Tautenburg, Germany [TLS]), A. Lavail (Institut de Recherche en Astrophysique et Planétologie, Université de Toulouse, France), A. D. Rains (Department of Physics and Astronomy, Uppsala University, Sweden [Uppsala University]), E. Nagel (IAG), L. Boldt-Christmas (Uppsala University), A. Hatzes (TLS), A. Reiners (IAG), N. Piskunov (Uppsala University), O. Kochukhov (Uppsala University), U.Heiter (Uppsala University), D. Shulyak (Instituto de Astrofísica de Andalucía, Glorieta de la Astronomía, Spain), M. Rengel (Max-Planck-Institut für Sonnensystemforschung, Göttingen, Germany), and U. Seemann (European Southern Observatory, Garching, Germany).

The European Southern Observatory (ESO) enables scientists worldwide to discover the secrets of the Universe for the benefit of all. We design, build and operate world-class observatories on the ground — which astronomers use to tackle exciting questions and spread the fascination of astronomy — and promote international collaboration for astronomy. Established as an intergovernmental organisation in 1962, today ESO is supported by 16 Member States (Austria, Belgium, Czechia, Denmark, France, Finland, Germany, Ireland, Italy, the Netherlands, Poland, Portugal, Spain, Sweden, Switzerland and the United Kingdom), along with the host state of Chile and with Australia as a Strategic Partner. ESO’s headquarters and its visitor centre and planetarium, the ESO Supernova, are located close to Munich in Germany, while the Chilean Atacama Desert, a marvellous place with unique conditions to observe the sky, hosts our telescopes. ESO operates three observing sites: La Silla, Paranal and Chajnantor. At Paranal, ESO operates the Very Large Telescope and its Very Large Telescope Interferometer, as well as survey telescopes such as VISTA. Also at Paranal ESO will host and operate the Cherenkov Telescope Array South, the world’s largest and most sensitive gamma-ray observatory. Together with international partners, ESO operates ALMA on Chajnantor, a facility that observes the skies in the millimetre and submillimetre range. At Cerro Armazones, near Paranal, we are building “the world’s biggest eye on the sky” — ESO’s Extremely Large Telescope. From our offices in Santiago, Chile we support our operations in the country and engage with Chilean partners and society.

Contacts

Lisa Nortmann
University of Göttingen
Göttingen, Germany
Cell: +49 1515 1195435
Email: lisa.nortmann@uni-goettingen.de

David Cont
Ludwig Maximilian University of Munich
Munich, Germany
Tel: +49 89 218 09 297
Email: david.cont@lmu.de

Fei Yan
University of Science and Technology of China
Hefei, China
Tel: +86 551 63601861
Email: yanfei@ustc.edu.cn

Bárbara Ferreira
ESO Media Manager
Garching bei München, Germany
Tel: +49 89 3200 6670
Cell: +49 151 241 664 00
Email: press@eso.org


Pôvodný článok: https://www.eso.org/public/news/eso2502/