eso2307 — Tlačová správa (snímka)

Ďalekohľad ESO odhaľuje skryté pohľady na obrovské hviezdne liahne

11. máj 2023

Astronómovia pomocou ďalekohľadu ESO/VISTA vytvorili rozsiahly atlas zdrojov infračerveného žiarenia v piatich blízkych oblastiach s prebiehajúcou tvorbou hviezd. Tieto veľké mozaiky zložené z viac ako jedného milióna samostatných záberov odhaľujú vznikajúce mladé hviezdy vnorené do hustých oblakov prachu. Vďaka týmto pozorovaniam astronómovia získali jedinečný nástroj, ktorý im pomôže zodpovedať zložité otázky spojené so vznikom hviezd.

„Na týchto snímkach môžeme odhaliť aj tie najslabšie zdroje svetla, ako napríklad hviezdy oveľa menej hmotné ako naše Slnko. Detegujú objekty, ktoré doteraz nikto nevidel,“ hovorí astronóm Stefan Meingast (University of Vienna, Rakúsko), hlavný autor novej štúdie publikovanej v časopise Astronómy & Astrophysics. „To nám umožní pochopiť procesy, ktoré pretvárajú plyn a prach na hviezdy.“

Hviezdy vznikajú, keď sa hmotné oblaky plynu a prachu rúcajú pod vlastnou gravitáciou. Ako k tomu ale dochádza, to nie je detailne známe. Koľko hviezd sa zrodí z jedného oblaku? Ako sú hmotné? Koľko z nich bude mať aj planéty?

Na zodpovedanie týchto otázok Stefan Meingast a jeho spolupracovníci preskúmali päť blízkych oblastí s prebiehajúcou tvorbou hviezd pomocou ďalekohľadu VISTA (Visible and Infrared Survey Telescope for Astronomy), ktorý pracuje na Observatóriu ESO Paranal (Paranal Observatory) v Čile. Vďaka špecializovanej kamere VIRCAM, citlivej na infračervené žiarenie, sa vedcom podarilo zachytiť slabý signál prichádzajúci z hĺbky prachových mračien. „Tieto mladé hviezdy zahaľuje prach, preto sú pre naše oči prakticky neviditeľné. Iba pomocou infračerveného žiarenia môžeme nahliadnuť hlboko do týchto mračien a vznikajúce hviezdy študovať,“ vysvetľuje doktorandka a spoluautorka štúdie Alena Rottensteinerová (University of Vienna, Rakúsko).

Prieskum s názvom VISIONS sa zamerala na oblasti s prebiehajúcou tvorbou hviezd ležiace v súhvezdiach Orion, Hadonoš, Chameleon, Južná koruna a Vlk. Tieto oblasti sa nachádzajú od nás menej ako 1500 svetelných rokov a sú tak mohutné, že na oblohe zaberajú značnú plochu zorného poľa VIRCAM, ktoré je široké ako tri Mesiace v splne vedľa seba. Preto je táto kamera mimoriadne vhodným nástrojom na mapovanie takto rozsiahlych oblastí.

Počas piatich rokov astronómovia urobil viac ako milión snímok. Jednotlivé zábery boli následne zložené do veľkej mozaiky, ktorá odhaľuje rozsiahlu panorámu vesmírnej krajiny. Detailne zachytáva tmavé škvrny tvorené kozmickým prachom, žiariace oblaky plynu, novo zrodené hviezdy a vzdialené hviezdy Mliečnej dráhy na pozadí.

Vzhľadom na to, že tie isté oblasti boli pozorované opakovane, údaje VISIONS tiež umožnia astronómom študovať, ako sa pohybujú mladé hviezdy. „S VISIONS monitorujeme tieto malé hviezdy niekoľko rokov, čo nám umožňuje merať ich pohyb a zistiť, ako opúšťajú svoje rodičovské oblaky,“ vysvetľuje João Alves, astronóm z Viedenskej univerzity a hlavný výskumník VISIONS. Nie je to ľahké, pretože zdanlivý posun týchto hviezd pri pohľade zo Zeme je taký malý ako šírka ľudského vlasu zo vzdialenosti 10 kilometrov. Tieto merania pohybov hviezd dopĺňajú tie, ktoré získala misia Gaia Európskej vesmírnej agentúry na viditeľných vlnových dĺžkach, kde sú mladé hviezdy skryté hustými závojmi prachu.

Atlas VISIONS zamestná astronómov na ďalšie roky. „Pre astronomickú komunitu tu existuje obrovská dlhodobá hodnota, a preto ESO riadi verejné prieskumy ako VISIONS,“ hovorí Monika Petr-Gotzens, astronómka z ESO v Garchingu v Nemecku a spoluautorka tejto štúdie. Okrem toho, VISIONS vytvorí základ pre budúce pozorovania s inými teleskopmi, ako je extrémne veľký teleskop ESO (ELT), ktorý sa momentálne stavia v Čile a ktorý by mal začať fungovať neskôr v tomto desaťročí. „ELT nám umožní zamerať sa na konkrétne oblasti s bezprecedentnými detailmi, čo nám poskytne predtým nikdy nevídaný detailný pohľad na jednotlivé hviezdy, ktoré sa tam práve formujú,“ uzatvára Meingast.

——————-
More information

This research was presented in the paper “VISIONS: The VISTA Star Formation Atlas”, to appear in Astronomy & Astrophysics (doi: 10.1051/0004-6361/202245771)

The team is composed of Stefan Meingast (University of Vienna, Austria [Vienna]), João Alves (Vienna), Hervé Bouy (Université de Bordeaux, France [Bordeaux]), Monika G. Petr-Gotzens (European Southern Observatory, Germany [ESO]), Verena Fürnkranz (Max-Planck-Institut für Astronomie, Germany [MPIA]]), Josefa E. Großschedl (Vienna), David Hernandez (Vienna), Alena Rottensteiner (Vienna), Joana Ascenso (Universidade do Porto, Portugal [Porto]; Universidade de Lisboa, Portugal [Lisboa]), Amelia Bayo (ESO; Universidad de Valparaíso, Chile), Erik Brändli (Vienna), Anthony G. A. Brown (Leiden University, Netherlands), Jan Forbrich (University of Hertfordshire, UK [Hertfordshire]), Alyssa Goodman (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics, USA [CfA]), Alvaro Hacar (Vienna), Birgit Hasenberger (Vienna), Rainer Köhler (The CHARA Array of Georgia State University, USA), Karolina Kubiak (Lisboa), Michael Kuhn (Hertfordshire), Charles Lada (CfA), Kieran Leschinski (Vienna), Marco Lombardi (Università degli Studi di Milano, Italy), Diego Mardones (Universidad de Chile, Chile), Núria Miret-Roig (European Space Agency, European Space Research and Technology Centre, Netherlands [ESA]), André Moitinho (Lisboa), Koraljka Mužiiić (Porto; Lisboa), Martin Piecka (Vienna), Laura Posch (Vienna), Timo Prusti (ESA), Karla Peña Ramírez (Universidad de Antofagasta, Chile), Ronny Ramlau (Johannes Kepler University Linz, Austria; Johann Radon Institute for Computational and Applied Mathematics, Austria), Sebastian Ratzenböck (Vienna; Research Network Data Science at Uni Vienna), Germano Sacco (INAF – Osservatorio Astrofisico di Arcetri, Italy), Cameren Swiggum (Vienna), Paula Stella Teixeira (University of St Andrews, UK), Vanessa Urban (Vienna), Eleonora Zari (MPIA), and Catherine Zucker (Bordeaux).

The European Southern Observatory (ESO) enables scientists worldwide to discover the secrets of the Universe for the benefit of all. We design, build and operate world-class observatories on the ground — which astronomers use to tackle exciting questions and spread the fascination of astronomy — and promote international collaboration in astronomy. Established as an intergovernmental organisation in 1962, today ESO is supported by 16 Member States (Austria, Belgium, the Czech Republic, Denmark, France, Finland, Germany, Ireland, Italy, the Netherlands, Poland, Portugal, Spain, Sweden, Switzerland and the United Kingdom), along with the host state of Chile and with Australia as a Strategic Partner. ESO’s headquarters and its visitor centre and planetarium, the ESO Supernova, are located close to Munich in Germany, while the Chilean Atacama Desert, a marvellous place with unique conditions to observe the sky, hosts our telescopes. ESO operates three observing sites: La Silla, Paranal and Chajnantor. At Paranal, ESO operates the Very Large Telescope and its Very Large Telescope Interferometer, as well as survey telescopes such as VISTA. Also at Paranal ESO will host and operate the Cherenkov Telescope Array South, the world’s largest and most sensitive gamma-ray observatory. Together with international partners, ESO operates ALMA on Chajnantor, a facility that observes the skies in the millimetre and submillimetre range. At Cerro Armazones, near Paranal, we are building “the world’s biggest eye on the sky” — ESO’s Extremely Large Telescope. From our offices in Santiago, Chile we support our operations in the country and engage with Chilean partners and society.

——————–
Contacts

Stefan Meingast
University of Vienna
Vienna, Austria
Email: stefan.meingast@univie.ac.at

Juan Carlos Muñoz Mateos
ESO Media Officer
Garching bei München, Germany
Tel: +49 89 3200 6176
Email: press@eso.org
——————–

Pôvodný článok: https://www.eso.org/public/news/eso2307/

 

ESO*lar