eso2212 — Tlačová správa (vedecká)

Astronómovia detekovali horúcu bublinu plynu okolo supermasívnej čiernej diery v strede Mliečnej dráhy
22. september 2022
Astronómovia pomocou anténneho systému ALMA (Atacama Large Millimeter/submillimeter Array) našli stopy „horúceho bodu“ obiehajúceho okolo Sagittarius A*, čiernej diery v strede Mliečnej dráhy. Objav by mohol pomôcť lepšie pochopiť tajomné a rušné prostredie supermasívnej čiernej diery.
„Myslíme si, že horúca bublina plynu obieha okolo Sagittarius A* po obežnej dráhe veľkosti Merkúra, ale plnú slučku vytvorí za približne 70 minút. To si vyžaduje neuveriteľne vysokú rýchlosť, 30 % svetla!“ – vysvetľuje Maciek Wielgus, zamestnanec Max-Planck-Institut für Radioastronomie (MPIfR) v Bonne, hlavný autor štúdie zverejnenej dnes v časopise Astronomy & Astrophysics.
Pozorovania, ktoré viedli k objavu, boli vykonané pomocou anténneho systému ALMA, ktorý vlastní ESO a ktorý sa nachádza v čílskych Andách, počas detekčnej kampane organizovanej Event Horizon Telescope (EHT) Collaboration. V apríli 2017 EHT prepojil osem rádioteleskopov po celom svete, vrátane ALMA, aby vytvoril prvú nedávno zverejnenú snímku Sagittarius A*. Wielgus a kol., ktorí sa tiež podieľali na spolupráci EHT, použili údaje ALMA zaznamenané paralelne s pozorovaniami EHT Strelca A* na kalibráciu údajov EHT. Na veľké prekvapenie tímu našli aj niekoľko indícií o povahe čiernej diery v pozorovaniach, ktoré vykonala iba ALMA.
Našťastie došlo k niekoľkým pozorovaniam hneď po röntgenovom výbuchu, ktorý sa objavil v strede našej galaxie a bol tiež detekovaný vesmírnym teleskopom Chandra agentúry NASA. Predpokladá sa, že tieto erupcie, ktoré predtým zachytili röntgenové a infračervené teleskopy, sú bubliny horúceho plynu cirkulujúceho veľmi blízko čiernej diery, tzv. sú spojené s „horúcimi miestami“.
„Skutočnou novinkou a zaujímavosťou je, že až doteraz bolo možné tieto erupcie jasne vidieť iba pri röntgenových a infračervených pozorovaniach Sagittarius A*. Teraz však po prvý raz môžeme vidieť veľmi jasné znaky toho, že cirkulujúce horúce miesta o sebe dávajú vedieť aj v rádiovom dosahu,“ pokračuje Wielgus, ktorý je okrem MPIfR zamestnancom poľského astronomického centra tzv. po Mikulášovi Koperníkovi a BHI (Black Hole Initiative) centre americkej Harvardskej univerzity.
„Horúce miesta detekované na infračervených vlnových dĺžkach a v rádiovom dosahu sú pravdepodobne prejavom toho istého fyzikálneho procesu: horúce miesta vyžarujúce infračervené žiarenie v dôsledku ich ochladzovania začnú vyžarovať aj na dlhších vlnových dĺžkach, ktoré dokážu ALMA a EHT zachytiť,“ dodáva jeden z účastníkov výskumu Jesse Voss, doktorand na Radboud University v Holandsku.
Dlho sa predpokladalo, že vzplanutia sú výsledkom magnetických interakcií v horúcom plyne obiehajúcom veľmi blízko k Sagittarius A* a nový objav túto myšlienku potvrdzuje. „Teraz sme našli silné dôkazy o magnetickom pôvode vzplanutia a naše pozorovania tiež poskytli vodítka o geometrii procesu. Nové údaje sú veľkou pomocou pri teoretickej interpretácii udalostí,“ hovorí jedna zo spoluautorov štúdie Monika Mościbrodzka z Radboud University.
Pomocou ALMA môžu astronómovia študovať aj polarizovanú rádiovú emisiu zo Sagittarius A*, ktorá odhaľuje magnetické pole okolo čiernej diery. Okrem pozorovaní tím použil teoretické modely, aby sa dozvedel viac o tom, ako sa vytvorila horúca škvrna a o prostredí, v ktorom je zapustená, vrátane magnetického poľa okolo Sagittarius A*. Ich práca kladie silnejšie obmedzenia na štruktúru magnetického poľa ako predchádzajúce pozorovania, čo astronómom pomáha odhaliť povahu supermasívnej čiernej diery v galaxii a jej okolia.
Pozorovania tiež potvrdzujú niektoré predchádzajúce výsledky meraní v infračervenom rozsahu prístrojom GRAVITY ESO’s Very Large Telescope (VLT). Údaje GRAVITY aj ALMA naznačujú, že vzplanutia vznikajú v zhluku plynu obiehajúceho okolo čiernej diery rýchlosťou približne 30 % rýchlosti svetla na obežnej dráhe v smere hodinových ručičiek, ktorá je takmer kolmá na to, čo vidíme.
„V budúcnosti by sme mali byť schopní sledovať horúce miesta na rôznych frekvenciách pomocou koordinovaných viacvlnových pozorovaní pomocou GRAVITY aj ALMA – úspech takéhoto snaženia by bol skutočným míľnikom pre naše pochopenie fyziky erupcií v galaktickom centre,“ hovorí. Ivan Marti-Vidal z Univerzity vo Valencii v Španielsku, spoluautor štúdie.
Tím je presvedčený, že pomocou EHT budú schopní priamo odhaliť zhluky cirkulujúceho plynu, čím sa dostanú ešte bližšie k vyriešeniu záhady čiernej diery. „Dúfame, že jedného dňa budeme môcť bezpečne povedať, že ‚vieme‘, čo sa deje v Sagittarius A*,“ uzatvára Wielgus.

More information
This research was presented in the paper “Orbital motion near Sagittarius A* – Constraints from polarimetric ALMA observations” to appear in Astronomy & Astrophysics (https://www.aanda.org/10.1051/0004-6361/202244493).
The team is composed of M. Wielgus (Max-Planck-Institut für Radioastronomie, Germany [MPIfR]; Nicolaus Copernicus Astronomical Centre, Polish Academy of Sciences, Poland; Black Hole Initiative at Harvard University, USA [BHI]), M. Moscibrodzka (Department of Astrophysics, Radboud University, The Netherlands [Radboud]), J. Vos (Radboud), Z. Gelles (Center for Astrophysics | Harvard & Smithsonian, USA and BHI), I. Martí-Vidal (Universitat de València, Spain), J. Farah (Las Cumbres Observatory, USA; University of California, Santa Barbara, USA), N. Marchili (Italian ALMA Regional Centre, INAF-Istituto di Radioastronomia, Italy and MPIfR), C. Goddi (Dipartimento di Fisica, Università degli Studi di Cagliari, Italy and Universidade de São Paulo, Brazil), and H. Messias (Joint ALMA Observatory, Chile).
The Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA), an international astronomy facility, is a partnership of ESO, the U.S. National Science Foundation (NSF) and the National Institutes of Natural Sciences (NINS) of Japan in cooperation with the Republic of Chile. ALMA is funded by ESO on behalf of its Member States, by NSF in cooperation with the National Research Council of Canada (NRC) and the Ministry of Science and Technology (MOST) and by NINS in cooperation with the Academia Sinica (AS) in Taiwan and the Korea Astronomy and Space Science Institute (KASI). ALMA construction and operations are led by ESO on behalf of its Member States; by the National Radio Astronomy Observatory (NRAO), managed by Associated Universities, Inc. (AUI), on behalf of North America; and by the National Astronomical Observatory of Japan (NAOJ) on behalf of East Asia. The Joint ALMA Observatory (JAO) provides the unified leadership and management of the construction, commissioning and operation of ALMA.
The European Southern Observatory (ESO) enables scientists worldwide to discover the secrets of the Universe for the benefit of all. We design, build and operate world-class observatories on the ground — which astronomers use to tackle exciting questions and spread the fascination of astronomy — and promote international collaboration in astronomy. Established as an intergovernmental organisation in 1962, today ESO is supported by 16 Member States (Austria, Belgium, the Czech Republic, Denmark, France, Finland, Germany, Ireland, Italy, the Netherlands, Poland, Portugal, Spain, Sweden, Switzerland and the United Kingdom), along with the host state of Chile and with Australia as a Strategic Partner. ESO’s headquarters and its visitor centre and planetarium, the ESO Supernova, are located close to Munich in Germany, while the Chilean Atacama Desert, a marvellous place with unique conditions to observe the sky, hosts our telescopes. ESO operates three observing sites: La Silla, Paranal and Chajnantor. At Paranal, ESO operates the Very Large Telescope and its Very Large Telescope Interferometer, as well as two survey telescopes, VISTA working in the infrared and the visible-light VLT Survey Telescope. Also at Paranal ESO will host and operate the Cherenkov Telescope Array South, the world’s largest and most sensitive gamma-ray observatory. Together with international partners, ESO operates APEX and ALMA on Chajnantor, two facilities that observe the skies in the millimetre and submillimetre range. At Cerro Armazones, near Paranal, we are building “the world’s biggest eye on the sky” — ESO’s Extremely Large Telescope. From our offices in Santiago, Chile we support our operations in the country and engage with Chilean partners and society.
Contacts
Maciek Wielgus
Max Planck Institute for Radio Astronomy
Bonn, Germany
Tel: +48 602417268
Email: maciek.wielgus@gmail.com
Monika Mościbrodzka
Radboud University
Nijmegen, The Netherlands
Tel: +31-24-36-52485
Email: m.moscibrodzka@astro.ru.nl
Ivan Martí Vidal
University of Valencia
Valencia, Spain
Tel: +34 963 543 078
Email: i.marti-vidal@uv.es
Jesse Vos
Radboud University
Nijmegen, The Netherlands
Cell: +31 6 34008019
Email: jt.vos@astro.ru.nl
Bárbara Ferreira
ESO Media Manager
Garching bei München, Germany
Cell: +49 151 241 664 00
Email: press@eso.org
Pôvodný článok: https://www.eso.org/public/news/eso2212/
