Plamene Orióna: ESO zverejnilo nový pohľad na Plamennú hmlovinu


eso2201cs — Tlačová správa (snímka)

Plamene Orióna: ESO zverejnilo nový pohľad na Plamennú hmlovinu

04. január 2022

Nový záber z produkcie Európskeho južného observatória ESO zobrazuje časť súhvezdia Orión. Oblasť na snímke pripomína dychberúci novoročný ohňostroj. Niet sa ale čoho obávať, v tomto známom súhvezdí nič nehorí a nič neexploduje. V ohnivých farbách je zobrazená Plamenná hmlovina a jej okolie v rádiových vlnách – a iste súhlasíte, že obrázok sa k tomu menu akurát hodí (1). Záber bol vyhotovený pomocou rádioteleskopu APEX (Atacama Pathfinder Experiment), ktorý prevádzkuje ESO na mrazivej planine Chajnantor v čilskej púšti Atacama.

Nový, spracovaný záber Plamennej hmloviny (Flame Nebula) a jej okolia, zachycuje okrem iného aj veľmi známu, ale drobnú hmlovinu Konská hlava (Barnard 33). Snímok bol vytvorený na základe pozorovania, ktoré pred niekoľkými rokmi zachytil bývalý astronóm ESO Thomas Stanke a jeho tím. Pri prvých testoch v tej dobe inštalovanej kamery SuperCam pre rádioteleskop APEX namierili anténu do súhvezdia Orión, „Astronómovia radi hovoria, že akonáhle je k dispozícií nový prístroj alebo ďalekohľad, pozorujte Orión: vždy tam objavíte niečo zaujímavé!“ žartuje Thomas Stanke. Po niekoľkých rokoch a mnohých ďalších pozorovaniach bol až teraz prijatí k publikácií článok o prvých výsledkoch v časopise Astronomy & Astrophysics.

Jedna z najzaujímavejších oblastí oblohy – súhvezdie Orión – je domovom obrovských molekulárnych oblakov ležiacich najbližšie k Slnku. Tieto mohutné kozmické objektysú prevažne z vodíka a formujú sa tu nové hviezdy a planéty. Oblaky sa nachádzajú vo vzdialenosti medzi 1 300 a 1 600 svetelných rokov od nás. Nájdeme tu „hviezdnu pôrodnicu“ s najaktívnejšími procesmi formovania nových hviezd v okolí Slnka a taktiež Plamennej hmloviny zobrazenej na tomto snímku (1). Táto emisná hmlovina obklopuje mladú hviezdokopu uprostred, ktorej hviezdy produkujú vysokoenergetické žiarenie a núti okolitý plyn žiariť.

S takým vzrušujúcim cieľom nebolo pravdepodobné, že tím bude sklamaný. Okrem Plamennej hmloviny a jej okolia mohli členovia tímu obdivovať aj širokú paletu ďalších zaujímavých objektov. Napríklad reflexné hmloviny M78 a NGC 2071 –oblaky medzihviezdneho plynu a prachu, ktoré odrážajú svetlo blízkych hviezd. Astronómovia taktiež objavili jednu úplne novú hmlovinu – malý, takmer dokonale kruhový objekt, ktorý pomenovali Kravia hmlovina (Cow Nebula).

Pozorovanie bolo uskutočnené v rámci prehliadkového programu ALCOHOLS (Large CO Heterodyne Orion Legacy Survey), ktorý pátra po oblakoch Oriónu v rádiových vlnách emitovaných molekulami oxidu uhoľnatého (CO). Jedným z primárnych úloh kamery SuperCam je preskúmanie rozsiahlej oblasti oblohy práve s pomocou tejto molekuly, ktorá astronómom umožňuje zmapovať oblaky plynu, kde sa rodia hviezdy. . Aj keď uvedený obrázok (1) vyzerá naozaj „ohnivo“, tieto oblaky sú v skutočnosti veľmi chladné – ich teplota sa typicky pohybuje len pár desatín Kelvinov nad absolútnou nulou.

Táto oblasť oblohy bohatá na tajomstvá, ktoré môžeme odhaliť, bola v minulosti skúmaná viackrát na rôznych vlnových dĺžkach. Napríklad pozorovanie v infračervenej oblasti bola uskutočnená pomocou ďalekohľadu ESO/VISTA VISTA (Visible and Infrare dSurvey Telescope for Astronomy) na observatóriu Paranal v Čile. Snímka zachytená týmto prístrojom zobrazuje pokojné pozadie ohnivého záberu Plamennej hmloviny a jej okolia. Na rozdiel od viditeľného svetla, infračervené lúče ľahšie predchádzajú hustými oblakmi medzihviezdneho prachu, čo astronómom umožňuje vidieť hviezdy a ďalšie objekty, ktoré by inak zostali pred nimi skryté.

Privítajte nový rok týmto veľkolepým ohňostrojom rôznych vlnových dĺžok, ktorý pre Vás usporiadala Plamenná hmlovina v súhvezdí Orióna a pripravilo Európske južné observatórium – ESO!

(1) – obrázok nájdete v pôvodnom článku

——————-
More information

The observations mentioned in this press release are presented in a paper accepted for publication in Astronomy & Astrophysics.

The team is composed of Th. Stanke (European Southern Observatory, Garching bei München, Germany [ESO]), H. G. Arce (Department of Astronomy, Yale University, New Haven, CT, USA), J. Bally (CASA, University of Colorado, Boulder, CO, USA), P. Bergman (Department of Space, Earth and Environment, Chalmers University of Technology, Onsala Space Observatory, Onsala, Sweden), J. Carpenter (Joint ALMA Observatory, Santiago, Chile [ALMA]), C. J. Davis (National Science Foundation, Alexandria, VA, USA), W. Dent (ALMA), J. Di Francesco (NRC Herzberg Astronomy and Astrophysics, Victoria, BC, Canada [HAA] and Department of Physics and Astronomy, University of Victoria, BC, Canada [UVic]), J. Eislöffel (Thüringer Landessternwarte, Tautenburg, Germany), D. Froebrich (School of Physical Sciences, University of Kent, Canterbury, UK), A. Ginsburg (Department of Astronomy, University of Florida, Gainesville, FL, USA), M. Heyer (Department of Astronomy, University of Massachusetts, Amherst, MA, USA), D. Johnstone (HAA and UVic), D. Mardones (Departamento de Astronomía, Universidad de Chile, Santiago, Chile), M. J. McCaughrean (European Space Agency, ESTEC, Noordwijk, The Netherlands), S. T. Megeath (Department of Physics and Astronomy, University of Toledo, OH, USA), F. Nakamura (National Astronomical Observatory, Tokyo, Japan), M. D. Smith (Centre for Astrophysics and Planetary Science, School of Physical Sciences, University of Kent, Canterbury, UK), A. Stutz (Departmento de Astronomía, Facultad de Ciencias Físicas y Matemáticas, Universidad de Concepción, Chile), K. Tatematsu (Nobeyama Radio Observatory, National Astronomical Observatory of Japan, National Institutes of Natural Sciences, Nagano, Japan), C. Walker (Steward Observatory, University of Arizona, Tucson, AZ, US [SO]), J. P. Williams (Institute for Astronomy, University of Hawai‘i at Manoa, HI, USA), H. Zinnecker (Universidad Autonoma de Chile, Santiago, Chile), B. J. Swift (SO), C. Kulesa (SO), B. Peters (SO), B. Duffy (SO), J. Kloosterman (University of Southern Indiana, Evansville, IN, USA), U. A. Yıldız (Jet Propulsion Laboratory, California Institute of Technology, Pasadena, CA, USA [JPL]), J. L. Pineda (JPL), C. De Breuck (ESO), and Th. Klein (European Southern Observatory, Santiago, Chile).

APEX is a collaboration between the Max Planck Institute for Radio Astronomy (MPIfR), the Onsala Space Observatory (OSO) and ESO. Operation of APEX at Chajnantor is entrusted to ESO.

SuperCAM is a project by the Steward Observatory Radio Astronomy Laboratory at the University of Arizona, US.

The European Southern Observatory (ESO) enables scientists worldwide to discover the secrets of the Universe for the benefit of all. We design, build and operate world-class observatories on the ground — which astronomers use to tackle exciting questions and spread the fascination of astronomy — and promote international collaboration in astronomy. Established as an intergovernmental organisation in 1962, today ESO is supported by 16 Member States (Austria, Belgium, the Czech Republic, Denmark, France, Finland, Germany, Ireland, Italy, the Netherlands, Poland, Portugal, Spain, Sweden, Switzerland and the United Kingdom), along with the host state of Chile and with Australia as a Strategic Partner. ESO’s headquarters and its visitor centre and planetarium, the ESO Supernova, are located close to Munich in Germany, while the Chilean Atacama Desert, a marvellous place with unique conditions to observe the sky, hosts our telescopes. ESO operates three observing sites: La Silla, Paranal and Chajnantor. At Paranal, ESO operates the Very Large Telescope and its Very Large Telescope Interferometer, as well as two survey telescopes, VISTA working in the infrared and the visible-light VLT Survey Telescope. Also at Paranal ESO will host and operate the Cherenkov Telescope Array South, the world’s largest and most sensitive gamma-ray observatory. Together with international partners, ESO operates APEX and ALMA on Chajnantor, two facilities that observe the skies in the millimetre and submillimetre range. At Cerro Armazones, near Paranal, we are building “the world’s biggest eye on the sky” — ESO’s Extremely Large Telescope. From our offices in Santiago, Chile we support our operations in the country and engage with Chilean partners and society.

Contacts

Thomas Stanke
European Southern Observatory
Garching bei München, Germany
Email: tstanke049@gmail.com

Bárbara Ferreira
ESO Media Manager
Garching bei München, Germany
Tel: +49 89 3200 6670
Cell: +49 151 241 664 00
Email: press@eso.org

——————–

Pôvodný článok: https://www.eso.org/public/news/eso2201/

 

ESO*lar