eso2215 — Tlačová správa (snímka) 
ESO si pripomína 60 rokov spolupráce s úžasným záberom hviezdnej pôrodnice
10. november 2022
Za posledných 60 rokov umožnilo Európske južné observatórium (ESO) astronómom na celom svete objavovať tajomstvá vesmíru. Významné 60. výročie oslavuje ESO s novou, podmanivou snímkou hviezdnej továrne, hmloviny Kónus, ktorú nasnímal Veľmi veľký ďalekohľad ESO (VLT).
5. októbra 1962 podpísalo päť krajín dohovor o založení ESO. Teraz, o šesť desaťročí neskôr, s podporou 16 členských štátov a strategických partnerov, ESO spája výskumníkov a inžinierov z celého sveta, aby postavili a prevádzkovali najmodernejšie pozemné teleskopy v Čile pre prelomové astronomické objavy.
Pri príležitosti 60. narodenín ESO zverejňuje nový pozoruhodný záber hmloviny Kónus, ktorý tento rok nasnímal jeden z teleskopov ESO a ktorý pri tejto príležitosti vybrali zamestnanci ESO. Ide o súčasť rozsiahlejšej kampane pri príležitosti 60. výročia, ktorá sa uskutoční koncom roka 2022 na sociálnych sieťach (hashtag #ESO60years) a na miestnych podujatiach v členských štátoch ESO a iných krajinách.
Na tomto novom obrázku je v strede vidieť sedem svetelných rokov dlhý stĺp hmloviny Kónus (Conus Nebula, niekedy označená aj ako Kužeľová hmlovina), patriaci do väčšej hviezdotvornej oblasti NGC 2264, ktorú objavil astronóm William Herschel koncom 18. storočia. Túto hmlovinu v tvare kužeľa možno vidieť na oblohe v prekvapivo výstižne pomenovanom súhvezdí Jednorožec (Monoceros).
Hmlovina Kónus je od Zeme vzdialená menej ako 2500 svetelných rokov a je relatívne blízko Zeme, takže ide o pomerne dobre prebádanú oblasť. Jej vizuál je teraz oveľa pôsobivejší, pretože na zábere hmlovina vyzerá tak temne a nepreniknuteľne, že takmer pripomína mytologickú alebo démonickú bytosť.
Hmlovina Kónus je dokonalým príkladom stĺpcových útvarov, ktoré sa vyvíjajú v obrovských oblakoch chladného molekulárneho plynu a prachu známych ako rodiská nových hviezd. Tieto útvary vznikajú, keď novonarodené, jasne modré hviezdy vyžarujú hviezdny vietor a silné ultrafialové žiarenie odfukuje materiál z ich okolia. V tomto prípade sa plyn a prach kondenzujú do hustých, tmavých a vysokých stĺpcov ďaleko od mladých hviezd. Tento proces vytvoril aj tmavú hmlovinu Kónus, ktorá ukazuje smerom k jasným hviezdam NGC 2264.
Na obrázku získanom pomocou prístroja FORS2 (FOcal Reducer and Low Dispersion Spectrograph 2) s teleskopom VLT ESO v Čile, je plynný vodík viditeľný ako modrý a sírový plyn ako červený. Jasne modrá farba hviezd, ktorá naznačuje ich nedávny vznik je vďaka filtrom vnímaná ako zlatá, takže kontrastuje s tmavým kužeľom, ako keby to boli prskavky.
Tento záber je len jedným príkladom z mnohých pôsobivých a ohromujúcich pozorovaní, ktoré teleskopy ESO nasnímali za posledných 60 rokov. Zatiaľ čo tento záznam slúži na informačné účely, prevažná väčšina času teleskopu ESO je venovaná vedeckým pozorovaniam, ktoré nám umožnili urobiť prvú snímku exoplanéty, študovať centrálnu čiernu dieru našej galaxie a demonštrovať, že expanzia vesmíru sa zrýchľuje.
Na základe svojich 60-ročných skúseností v oblasti vývoja, objavovania a spolupráce ESO pokračuje v skúmaní nových oblastí astronómie, technológie a medzinárodnej spolupráce. S našimi súčasnými zariadeniami a Extrémne veľkým teleskopom ESO (ELT), ktorý bude čoskoro dokončený, môžeme pokračovať vo výskume najväčších otázok ľudstva a robiť nepredstaviteľné objavy.
——————-
More information
The image in this release was created as part of the ESO Cosmic Gems programme, an outreach initiative to produce images of interesting, intriguing or visually attractive objects using ESO telescopes, for the purposes of education and public outreach. The programme makes use of telescope time that cannot be used for science observations. All data collected may also be suitable for scientific purposes, and are made available to astronomers through ESO’s science archive.
The European Southern Observatory (ESO) enables scientists worldwide to discover the secrets of the Universe for the benefit of all. We design, build and operate world-class observatories on the ground — which astronomers use to tackle exciting questions and spread the fascination of astronomy — and promote international collaboration in astronomy. Established as an intergovernmental organisation in 1962, today ESO is supported by 16 Member States (Austria, Belgium, the Czech Republic, Denmark, France, Finland, Germany, Ireland, Italy, the Netherlands, Poland, Portugal, Spain, Sweden, Switzerland and the United Kingdom), along with the host state of Chile and with Australia as a Strategic Partner. ESO’s headquarters and its visitor centre and planetarium, the ESO Supernova, are located close to Munich in Germany, while the Chilean Atacama Desert, a marvellous place with unique conditions to observe the sky, hosts our telescopes. ESO operates three observing sites: La Silla, Paranal and Chajnantor. At Paranal, ESO operates the Very Large Telescope and its Very Large Telescope Interferometer, as well as survey telescopes such as VISTA. Also at Paranal ESO will host and operate the Cherenkov Telescope Array South, the world’s largest and most sensitive gamma-ray observatory. Together with international partners, ESO operates APEX and ALMA on Chajnantor, two facilities that observe the skies in the millimetre and submillimetre range. At Cerro Armazones, near Paranal, we are building “the world’s biggest eye on the sky” — ESO’s Extremely Large Telescope. From our offices in Santiago, Chile we support our operations in the country and engage with Chilean partners and society.
——————–
Contacts
Juan Carlos Muñoz Mateos
ESO Media Officer
Garching bei München, Germany
Tel: +49 89 3200 6176
Email: press@eso.org
——————–
Pôvodný článok: https://www.eso.org/public/news/eso2215/
ESO*lar